Ani si neuvedomujeme, aký kapitál vlastníme prostredníctvom zraku, sluchu, čuchu, hmatu, chute. Ich maximálne prekombinovanie zvyšuje rozkoš z danej, dávanej či branej situácie, deja alebo veci. Možno aj práve preto je milovanie také úžasné…lebo, pokiaľ sa skutočne ľúbime, potom pri milovaní používame úplne všetky svoje vnemy. Zo svojich skúseností viem, že ak sa dá dielko vnímať viacerými zmyslami, obyčajne má väčšiu šancu, že sa mu zadarí. Vydala som niekoľko kníh pre deti, ktoré som aj ilustrovala, vydala som CD pre deti, rada navrhujem interiéry, nábytky, rada fotografujem a veľmi rada sa hrám so slovami. Rozdávať si to slovne všade a v akomkoľvek kontexte je pre mňa veľká zábava. Začalo to príbehom, aké sa rodia často – láska, neláska, viera, nádej…Jeho podanie je iné, na aké sú čitatelia zvyknutí. V podstate nezapadá do zaužívaných vzorcov literatúry súčasnosti. Za nosný pilier prerozprávania príbehu som použila četovací portál. Slávny virtuál, potom reál a potom virtuál versus reál. -Rozdajme si to na pracovnom stole- …sú ľudia, čo ma vďaka tejto knihe vynášajú do nebies…úžasný nápad, impozantná obálka, znamenitý názov, jedinečná kniha, originálna tvorba a sú takí, čo ma zatracujú – hrôza, strašné, nevkusné, hanba! http://www.martinus.sk/?uItem=57667 Sú takí, čo v momente pochopili dvojzmyselný názov a fikciu na obálke. Sú takí, čo sa zhrozili z možného porna a sú aj takí, čo porno očakávali a boli sklamaní, že ho v knihe nenašli. Erotické šteklenie ich nenaplnilo. Každopádne, svet ľudí je pestrý a rôznorodý. Mnohí si trebárs myslia, že rozdať si to znamená len a len sex…zabudli, že ľudia si to rozdávajú aj vo vedomostných súťažiach, na športových kolbištiach alebo v iných napríklad i slovných prestrelkách. Podarilo sa mi skvele zaklincovať dojem pikantérie aj fikciou na obálke. Pre mňa to bola hra. Nerozprávam jednoducho a jednoduchý názov knihy s fádnou obálkou by pre mňa nemal zmysel. Tí dvaja na obálke sú moji priatelia, ktorí sa milujú aj v zdar diela. Aj tu im verejne opäť a opäť ďakujem.
Všetko čo robím, robím s láskou. A naozaj sa mi to vypláca. Mám úžasnú odozvu, na svoju tvorbu dostávam v dávkach pozitívne reakcie, ktoré každý autor tak veľmi potrebuje. A samozrejme nehovorím len o knihe Rozdajme si to… . Som samizdat. Moje rozhodnutie vydávať si knihy sama, vzniklo pri pokuse o vydanie prvej angličtiny pre deti – ilustrované básničky a pesničky. Vydavatelia, ktorých som oslovila, hlboko dehonestovali moju mravenčiu, viacročnú prácu a ponúkaná odmena nebola takmer ani symbolická. Bola to skutočne drina, ale oplatilo sa. Všetka tá námaha sa mi vrátila v hmotnej ale hlavne v duševnej odmene. Čo ako samizdat nemám, to sú samozrejme peniaze na reklamu. Práve tento fakt vyvstáva dnes ako veľký problém. Prišla doba, kedy sa predávajú hlavne reklamované veci. V obchodoch s knihami sa tiež veľa zmenilo. Knižný trh je veľmi široký a ja osobne, keď vojdem do kníhkupectva, už nemám taký fantastický pocit ako kedysi. Vtedy som bola naraz v inom svete, v bohatstve nádherných odkazov sprostredkovaných slovom. Teraz sa mi často bohužiaľ zdá, akoby mi v tých obchodoch padalo všetko na hlavu…a neviem sa tam zorientovať. Pristihnem sa pri pocite, že musím zutekať. Takmer ako keď som v obchode s obrovským množstvom oblečenia. Kníhkupectvá akoby stratili dušu a knihy sa často stávajú praobyčajným tovarom. No a tie moje až na pár výnimiek tam sotva nájdem, väčšinou sú v najkútovejšom kúte.
Na neustále predostieranie mojej tvorby do pozornosti jednoducho peniaze nemám. Tiež preto ma pozitívne šokoval výber knihy, o ktorej píšem, na preklad do Brailla. Správa, že si ju môžu prečítať aj ľudia, ktorí nevidia, bola pre mňa nečakaná a skvelá. Považujem to za pozoruhodný a výnimočný úspech s pocitom vďačnosti a nadrozmernej radosti.
Celý proces, začínajúci výberom knihy až po jej zhmotnenie do Brailla, je veľmi zložitý. Nevedela som to – neskôr som sa dozvedala podrobnosti. Isté je, že na jeho konci sa z útlej knižočky pre vidiaceho stane väčšinou zväzok viacerých veľkých kníh, pre tých, ktorí nevidia. Veľmi si vážim toho, že práve moja kniha bola vybraná a že sa dostane aj k ľuďom, ktorým jeden zo zmyslov chýba. Je to pre mňa obrovská česť, že sa okruh mojich potenciálnych čitateľov rozšíril o silne citlivo vnímajúcich nevidiacich ľudí. Chýbajúci zmysel nahrádza iný zmysel. Musí to byť zvláštny pocit, keď sa slovíčka dajú ohmatať. Som šťastná, že moja práca má význam aj pre ľudí, ktorí majú o jeden zmysel menej. Mojím veľkým úprimným prianím je, aby nevidiaci čitatelia strávili s knihou čo najviac príjemných chvíľ. Viem, že napriek tomu, že nevidia, majú zrak v slnku a slnko v zraku, lebo život nám cestu mnohorakú dláždi…vesmírom svojím kráčame si každý.
Celá debata | RSS tejto debaty