Založ si blog

Milan Rúfus – Ako stopy v snehu

Básnická zbierka majstra Milana Rúfusa “Ako stopy v snehu” pozostáva z dvoch častí: “Záhadný vzorec bytia” a “Dar a bremeno”. Vstupným portálom pre ňu  sú  básne pod názvom “Moje dni” a “Stopy v snehu”.V týchto básňach rezonuje predovšetkým Rúfusov povzdych nad letiacim časom a neúprosným približovaním sa ku koncu jeho pozemskej existencie; Utekajú mi – a nie som z toho šťastný – dni sudbou spočítané.

Názov prvej  časti “Záhadný vzorec bytia” predznamenáva to, čoho sa majster Rúfus vo svojich veršoch dotýka. Lyrická básnická forma sa prelína s epickou. V lyrickej časti básnik podsúva čitateľovi najmä poďakovania a polemiku v intenciách otázok odkiaľ sme prišli a kam odchádzame.  Jeho zmier s  odchodom, návratom do matky Zeme vyjadruje v mnohých básňach ako napríklad “Ante scriptum” …nad matkou Zemou na dotyk nízko lietam/ jak lastovičky pred dažďom alebo “Záhadný vzorec bytia” Márne sú spevy labutie,/ čas nevie chodiť pospiatky./ Ale mužove starnutie /je mužov návrat do matky. (…)V epickej časti Rúfus rekapituluje svoj život. Epický ráz príbehov z detstva a mladosti nachádzame nielen v narácii básní  samotných ale i v ich vzájomnom prepojení a ich následnosti. Básne sú nositeľom  životných príbehov  básnika od kolísky, cez ranné detstvo, stredoškolské štúdium až po odchod z domu. Autor vykresľuje posvätné drobnôstky z detských čias s pečaťou pátosu, čo im právom patrí.Udalosti, veci, deje zo svojho detstva Rúfus rozvinul do skvelých výstižných krátkych príbehov s hlbokým emocionálnym podtextom a veľavravným odkazom pre čitateľa. Z výpovede cítiť šťastie a lásku, ktorá napĺňala  jeho detstvo ale i smútok a nostalgiu vyplývajúcu z dotyku dieťaťa s ťažkou stratou, smrťou. Majster Rúfus  unikátne vzdáva hold deťom Múza ti povie,/trochu dojatá:/Báseň a dieťa?/To sú dvojčatá.- a detstvu samotnému Krajina detstva/Celá sa topí v jase…/ Apeluje na dospelých, aby ochraňovali čistú detskú dušu. Dajte si pozor na deti/ vy veľkí./ To zbierajú váš peľ/tie drobné Božie včielky. Neblahý pocit z odchodu  z domova reflektuje v básni Na trati medzi kolískou a chlebom.Klania sa svojmu rodnému kraju a lúči sa s ním Hľadiaci na štíty/hľadiaci do úbočí, pil ticho, bez slova, všetko, čo videli./Tú polozovretú Božiu hrsť toho kraja so stuhou Váhu stredom dlane/pil dlho, ticho, odovzdane./Básňou “Poďakovanie za kolísku” končí doteraz tak evidentný epický ráz básní aj ich nadväznosť. Autor prechádza k poďakovaniu otcovi a matke. V básni “Mamin mrežovník”, podsúva čitateľovi nielen odkaz hlbokej vďaky voči svojej matke ale i metaforu predelu– mrežu medzi detstvom a dospelosťou respektíve iné predely, ktoré človeka na ceste životom postretnú A tak má človek v osude mriežku. /Tú za ktorou kedysi býval šťastný. Záhadný vzorec bytia uzatvára báseň Dieťa menom Ježiš, kde autor porovnáva život dieťaťa Ježiša so životom iných detí. Zamýšľa nad otázkou zrodu, premeny a zániku živého s vtesnanou polemikou,  čo prichádza po smrti Tajomstvo Údelu./ Kto z nás ho vysloví?/ Cesta k nemu je tichom preťatá.

V druhej časti zbierky Dar i bremeno taktiež rezonuje básnikova túžba spoznať tajomstvo života a smrti „povedz mi, riekni mi“,/ to Teba prosím Pane:/Otvor mi nepoznané prosí autor Boha v básni “Preghiera breve” (Krátka modlitba). Básnik oslovuje Boha nespočetne veľa krát  (Boh, Bože, Pane), čo potvrdzuje jeho neskonalú vieru, pokoru a lásku.Výrazným prienikom myšlienok  zázračného vzorca bytia  a života, ktorý je i dar i bremeno, je báseň “Curriculum vitae”: Korienkom do zeme./ Korunou pod oblohu./ Nohami do chleba/ A krehkou tvárou k Bohu./ A končí všetko tam,/ kde sa aj začína:/ V zázraku zvanom semeno./ Život – i dar i bremeno. Z minulosti sa autor vracia do súčasnosti.  V básni Balada o matkinom srdci ďakuje svojej manželke za jej láskavé srdce, ktoré bije pre ich dieťa. Živý triptych je obraz osudového  spojenia básnika, jeho manželky a dcéry  Cesta je múdry učiteľ. Odpovie na otázky. Ty, mama, ja – sme na tej ceste tri mená jednej lásky. Aj keď je v tejto zbierke prevaha básní o živote a osude majstra Milana Rúfusa, mnohé prejavy jeho pocitov a postojov sa dotýkajú  aj iných tém. V básni “Myška” vzdáva svoj hold živým bytostiam zeme  Bytosť?Či zvieratko? Rozumie? Či len tuší?/ Odvtedy snívam sen./ Sen o zvieracej duši/ A tiež, sám nevediac,/ ako som vlastne na tom,/ prihováram sa zvieratkám/ akoby menším bratom. Básnik si našiel tiež priestor na kritiku spoločnosti a ľudstva. Otáča svoju hlavu za dobrom a predostiera čitateľovi otázku, čo je vlastne demokracia Ten ručník na tvár Kristapána/, kto tu už kedy utká…/ Demokracia? Vo dne panna/ a potme prostitútka (…) Demokracia. Omyl človečí?/ Alebo človek na viac ozaj nemá? V básni “Obec Božia” kritizuje mamon…boh všedného dňa/ s magickým meno Peniaz.

“Ante scriptum” (úvodná báseň prvej časti zbierky) a “Post  scriptum” (záverečná báseň druhej časti zbierky ) vytvárajú formálne i obsahové prepojenie oboch častí knihy. Sú zjednotené básnikovým pocitovým svetom presne tak ako Záhadný  vzorec bytia a Dar i bremeno celkovo. Častá a dominujúca je autorova ambivalencia medzi zmierením sa s koncom života a strachom zo smrti ako i  úvahy nad životom v intenciách radostí (dar) a starostí a bôľov (bremeno). Verše revidujú pohľady človeka na ľudskú existenciu a  pridávajú nové,  ktoré sú neobvyklé, čím nútia čitateľa k hlbokému zamysleniu.  Majstrovské vyjadrenie pocitov, myšlienok a dejov prostredníctvom rôznych metafor, prinášajú ojedinelý zážitok z vypovedaného.Asociačné polia medzi realitou a jej obrazným vyjadrením nie sú príliš vzdialené, a teda čitateľovi zrozumiteľné.

Básnická zbierka je výnimočným umeleckým skvostom štedrým na nevšedné rýmy, ktoré korunujú zmysel básnikovho odkazu a obohacujú pocitový život čitateľa. Formálne a obsahovo sú básne jedinečné, myšlienkovo čisté.  Jediné, čo by mohlo na tejto zbierke podľahnúť kritike  v jej formálnej stránke,  je výskyt niekoľkých ošúchaných či gramatických  rýmov. Sú to napríklad básne-krásne, snehu-nehu, otázky-lásky, deň-sen,  ktoré sú však len nepatrným mínusovým zlomkom v pomere k obrovskej hodnote tohto diela.

Pertraktovaná básnická  zbierka vyšla v roku 2009 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave. Je poslednou zbierkou Milana Rúfusa. Obsahuje 45 básní. Knihu ilustroval Ivan Pavle. Ilustrácie pozostávajú  z desiatich farebných výjavov, maľovaných na železe, a troch perokresieb. Prirovnanie „ako stopy v snehu“  je symbol diela či práce, ktoré sú v jednom okamihu zreteľné a viditeľné, ale v druhom okamihu sa strácajú. Avšak stopy, ktoré zanechal po sebe Milan Rúfus,  sú hlboké a majú nemennú hodnotu. Jeho odkaz je vysoko cenným nadčasovým posolstvom.

 

Daniel Hevier – Básne z reklamnej kampane na koniec sveta

22.02.2013

Básne z reklamnej kampane na koniec sveta z autorskej dielne Daniela Heviera vyšli vo vydavateľstve HEVI v roku 1996. Názov vydavateľstva ako i priezvisko básnika evokujú k prepojeniu reflexií viac »

Jemen, útok, Saudská Arábia

Nálety na dve rôzne oblasti v Sýrii zabili 32 ľudí vrátane 8 detí

25.03.2017 21:14

Osem detí sa nachádzalo medzi najmenej 32 ľuďmi zabitými pri dnešných náletoch na dve rôzne oblasti v Sýrii, ovládané povstalcami.

Erdogan

Turecko podľa Erdogana môže usporiadať referendum o členstve v EÚ

25.03.2017 19:27

"Teraz nás 16. apríla čaká referendum a potom sa môžeme rozhodnúť, že urobíme ešte jedno, o prístupových rozhovoroch," povedal turecký prezident.

výstava, poprad,

Rezidencia smrti je obrazom nacistických hrôz

25.03.2017 19:20

Dvadsať nafotografovaných grafických obrazov tvorí výstavu pod názvom Rezidencia smrti.

laptop, notebook, digitalizácia

V Istanbule balia počítače do fólie, do kabín lietadiel do USA nesmú

25.03.2017 17:35

Zákaz určitých elektronických prístrojov v kabínach mnohých dopravných lietadiel smerujúcich do Spojených štátov začal platiť v sobotu na letisku v Istanbule.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 30
Celková čítanosť: 62436x
Priemerná čítanosť článkov: 2081x

Autor blogu

Odkazy