javisko-hľadisko

Básne z reklamnej kampane na koniec sveta z autorskej dielne Daniela Heviera vyšli vo vydavateľstve HEVI v roku 1996. Názov vydavateľstva ako i  priezvisko básnika evokujú k prepojeniu reflexií  diela a fonetickej formy slov ťažký a ťažší v angličtine [hevi, hevieә]. Aj prvé začítanie do veršov vedie k pocitu ťažší ako ťažký [hevieә ðæn hevi]. V širokom zábere odkazu tohto diela sa nachádza veľká rôznorodosť tém, s hlbokým a kritickým podtextom  smerom k spoločnosti ale aj básnikove  pocitové výpovede z poryvov  v jeho živote.

Filozofické úvahy o dianí okolo nás poukazujú na básnikovu úžasnú  schopnosť vidieť veci, deje a statusy v štvorrozmernom kontexte.  Hĺbavé myšlienkové procesy, transformované do veršov, sú prejavom vedomia človeka, básnika, ktorý vníma vzájomné súvislosti bytia, chápe súvsťažnosť minulosti s prítomnosťou  a má vízie do budúcnosti s pocitom zodpovednosti voči budúcim generáciám Hľadanie a nenachádzanie vedomia človeka ponára autora do skepsy. Z mnohých básní cítiť nostalgiu za tým, čo je nenávratne preč. V niektorých básňach rezonuje nepokoj nad videným, prežitým  a následným pochopením holej reality. V  zbierke sa  často objavujú básnikove depresívne stavy, vyplývajúce z jeho vnútorného pocitového sveta ale i z vonkajšej reality, videnej jeho kritickými očami. Básnik pranieruje množstvo absurdných spoločenských javov súčasnej doby.

Hevierove verše sú dôkazom vysokej emocionálnej a racionálnej inteligencie, s ktorou disponuje.  Nie je to krasoreč ani zvukomaľba, čo odznieva v knihe, je to realita,  úžasne prerozprávaná metaforicky a predsa fakticky.  Hevierove metafory sú zvyčajne rozkonárené  cez celé básne. Básnická zbierka je taká rôznorodá, že nie je možné obsiahnuť všetky témy, ktoré v diele zachytáva.  Pre ilustráciu  výpovedí je potrebné dotknúť sa aspoň niektorých z nich. Dominantná je kritika človeka a ľudstva. Samotný názov zbierky poukazuje na deštruktívny vplyv pôsobenia človeka na Zemi, ktorý spočíva bezuzdnej a amorálnej pseudopotrebe konzumu.

Básnik často priamo i nepriamo vyjadruje svoju nespokojnosť nad vlastnou existenciou práve vo svete ľudí. V básni Žije s nami pes píše: „pes nemusí byť ničím viac-iba psom-to iba ja znepokojene vstávam zo štyroch-zavetril som ľudí.“ O prichádzajúcom možnom ´koncozačiatku´  v básni Dokončuje sa chaos  predostiera otázku zmyslu všetkého, ktorý skutočne pozná len Boh.   Ľudskú nadutosť kreše v básni Sčítanie obyvateľstva „…sú tu- pravdaže-nejakí ľudia-ale len ako príloha-príslušenstvo-k tajnému životu naozajstného obyvateľstva-ktorému patrí tento vesmír“ Nostalgia je zrejmá v básni Kde som urobil chybu. Pričom si básnik prostredníctvom nádherných metafor ťažká na pribúdajúce roky  a stratu pružnosti: to boli časy-keď som vlastnil smiech pre druhých-a oči plné čerstvej farby (…) keď som mal plné poháre ohňa-a polieval nimi uschnuté záhony…. Ukrižovaná izba reflektuje úzkosť, ktorá sa do neho vnára z pocitu približujúcej sa smrti. Vzťah medzi človekom a smrťou geniálne vyjadril v básni  Celý život, kde postavil smrť do veľmi zaujímavej polohy: celý život-sa bojíš smrti -ani nedýchaš- keď prechádza okolo-celý život-sa ti vyhýba smrť-vždy prejde-na druhú stranu ulice-ale raz-obaja nájdete odvahu-a odrazu-si vykročíte v ústrety.  Novodobé vazalstvo pranieruje Hevier vo viacerých básňach. Poukazuje naň ako na otroctvo, ktoré neznamená pre človeka reťaze, čo sa zarývajú do kože, mäsa a kostí ale otroctvo,  čo sa zavŕtava  ľuďom do mysle a sŕdc. V básni Adresa súčasné vazalstvo hyperbolizuje takto: neprozreteľne dáš adresu-a už ti chodia-listy katalógy upomienky-účty, faktúry, predvolania-majú ťa vo všetkých zoznamoch-v kartotékach a databázach-majú ťa zachyteného anjeli-diabli-armády-únoscovia-vodcovia- šarlatáni-bože ty vieš, aký najväčší hriech som spáchal-nedokázal som žiť-bez adresy.“ Báseň Nepoužité slogany k billboardu z reklamnej kampane na koniec sveta poukazuje na absurdnosť sveta obchodu, reklamy, ktorá zachádza tak ďaleko, že človek nakoniec predáva sám seba, svoju dušu. 

Daniel Hevier si básnickú zbierku osobne ilustroval. Jeho kresby sú pridanou hodnotou diela v zmysle odkazu hĺbky a šírky jeho videnia. Dominuje v nich kresba očí. Oko na obálke, oko ako postava, oči v ornamentoch, oči akoby na ceste, postava, čo má namiesto hlavy oko, viacoké príšerky atď. Autor akoby odkazoval čitateľovi: „Ja vidím, to čo nevidíte vy. Ja som senzor, mám tisíce očí. Vidím dopredu i dozadu, vidím súvislosti. Vidím až tak, že ma to  ťaží. Skúste sa na to pozrieť mojimi očami, prečítajte si moje básne, aby ste i vy uvideli.  Nech sa moje vedomie stane vašou bránou k uvedomeniu si vecí, ktoré nie sú správne, ktoré by mali byť úplne inak.“ Aj tieto ilustrácie potvrdzujú štvorrozmerné videnie sveta prostredníctvom básnikových vnemov.