javisko-hľadisko

Moje qyxz-té poďakovanie pri príležitosti Tvojich narodením…nestretla som v živote takú energiu, ktorá by sa podobala Tvojej…Ty si sem vstúpil, medzi nás…a chcel si nám veľa odovzdať…viac ako ktokoľvek iný…Ty si rozprával sebou, činmi, hudbou…Tvoj odkaz je čitateľný ľuďmi, čo cítia srdcom a dušou…ja želám tomuto svetu, Tebe […]

Smeješ sa na mne? Si to teda uži! Myslíš si, je taký istý ako všetci muži! Je pravda, kujem plány, sieť slov, aróm káv splietam. A výsledok? Jedna blbá, nespisovná veta:„Dobrá káva neni zlá“…

Očarili ma tvoje dary. V objatí ticha si ťa čítam vzdialená, neznáma, drahá…

Očakávaním sa chvejem. Pocity rozporuplné pomenovať neviem. No comment. Strácam slová….

Nekonečný príbeh túžby vedieť viac otvára spektrum obzorov. Túžba je, čo robí život krajším. Za týmto obzorom je nový a za tamtým opäť ďalší.

Ako keď zahryzneš do jablka, čo zvoní, tak nahryzkávali sa oni…

Kroniku TY a JA píšem…si stále bližšie a bližšie…

KEĎ NIEČO V NIČ ZREJE alias FRAZEOLÓGIA AKO ÚLET Bolestne som skonštatovala, že aj to niečo v nič zreje a vážne som oľutovala, že som otvorila Pandorinu skrinku. Vyletela z nej harpia. Všade zavládol chaos, zlo, faloš. Nikto nikomu nedôveroval. Každý každého podozrieval. Nenávideli sa a zožierala ich závisť. Z ich tvárí vymizol úsmev a aj slzy prestali […]

Snáď mi MAESTRO odpustí, že som sa posplietala s NÍM…

Povalentínska veršovanka o „láskach“ s kamenným srdcom. (Len tak pre zaujímavosť, kamienky sú nazbierané v Kolárovickom potoku.)